Peter Meluš, Head of CX & User Experience v Ableneo · z internej prednášky · 26. augusta 2026
Druhý mozog v ére AI agentov je systém externej pamäte, poznámok, prepojených myšlienok a vlastných záznamov, ktorý si človek buduje mimo hlavy a dnes čoraz častejšie zdieľa s AI agentmi. Rieši, ako pracovať so znalosťami tak, aby AI zrýchlila prácu, ale nenahradila vlastný úsudok.
Druhý mozog je osobný systém na zachytávanie, prepájanie a opätovné použitie vlastných poznámok a myšlienok, budovaný mimo hlavy. Prvý návrh takejto externej pamäte sformuloval Vannevar Bush už v roku 1945 v koncepte stroja Memex, zariadenia, ktoré malo prepájať dokumenty asociatívne, podobne ako uvažuje ľudský mozog. Peter Meluš vo svojej prednáške sleduje toto hľadanie cez 80 rokov vývoja, od Memexu po dnešné poznámkové systémy a AI agentov, ktorí dokážu tieto poznámky čítať a upravovať sami.
Keď AI agent za nás nielen píše, ale aj rozhoduje, prestávame trénovať vlastné uvažovanie. Ukazuje to štúdia tímu MIT Media Lab okolo Nataše Kosmynovej z roku 2025 (Your Brain on ChatGPT: Accumulation of Cognitive Debt when Using an AI Assistant for Essay Writing Task, arXiv:2506.08872). Autori sledovali 54 ľudí, ktorí písali eseje buď s ChatGPT, s vyhľadávačom, alebo bez pomôcok, a merali im pritom mozgovú aktivitu pomocou EEG. Skupina, ktorá používala LLM, mala najslabšie a najmenej prepojené neurónové siete zo všetkých troch skupín. Keď ich neskôr požiadali, aby z vlastnej eseje niečo odcitovali, 83 % z nich si nedokázalo spomenúť ani jednu vetu. Autori tento jav nazvali „kognitívny dlh“: náklad, ktorý sa hromadí, keď myslenie sústavne odovzdávame nástroju.
Rovnaký vzorec platí aj mimo písania esejí, v bežnej znalostnej práci. Microsoft Research a Carnegie Mellon University v roku 2025 (štúdia prezentovaná na konferencii CHI 2025) oslovili 319 znalostných pracovníkov, ktorí týždenne používajú nástroje ako ChatGPT alebo Copilot, a zozbierali od nich 936 reálnych príkladov použitia AI v práci. Výsledok: čím väčšiu dôveru mali k výstupu AI, tým menej ho kriticky preverovali. Naopak, čím väčšiu dôveru mali vo vlastné schopnosti, tým viac kriticky uvažovali, aj keď AI použili. Kritické myslenie sa pritom nestráca úplne, len sa presúva: menej overovania faktov od nuly, viac kontroly, či AI výstup sedí a dá sa použiť.
Riziko sa netýka len firiem, rovnako silno zasahuje vzdelávanie. Anthropic vo svojom Education Report z apríla 2025 analyzoval približne milión anonymizovaných konverzácií študentov s Claude, z ktorých po filtrovaní na akademickú relevanciu zostalo 574 740. Takmer polovica z nich, 47 %, boli konverzácie typu „Direct“: študent zadal úlohu a dostal hotový výstup s minimálnym vlastným vstupom. Anthropic v správe otvorene pomenúva riziko, že AI sa môže stať barličkou, ktorá bráni rozvoju základných zručností, a prirovnáva to k obrátenej pyramíde, ktorá sa môže prevrátiť.
Podľa Petra Meluša nejde o to, či AI agentovi odovzdať prácu so znalosťami, ale ktorú vrstvu. Bez AI stojí druhý mozog na jednoduchých návykoch: bloky ako atómy myšlienok, obojsmerné odkazy medzi poznámkami, denné poznámky ako miesto na prácu a linkovanie, pravidelné týždenné retro. Sieť rastie zdola nahor, bez vopred vymyslených kategórií. S AI sa poznámky menia z dokumentov na softvér: markdown je dátová vrstva, ktorú agent číta aj upravuje, od LLM wiki nad surovými zdrojmi po dashboard vygenerovaný z vlastných poznámok za pár minút. Meluš to zhŕňa jednou vetou z prednášky: spolu s odpoveďou preberáme aj úsudok, a práve preto ho netreba odovzdať celý.
Spolu s odpoveďou preberáme aj úsudok. Už ho nemeníme.
Peter Meluš, Head of CX & User Experience v Ableneo
Peter Meluš vedie v Ableneo customer a user experience (predtým pôsobil v Dovere). Jeho práca stojí na otázke, ako sa ľudia dostávajú k informáciám a čo si z nich naozaj odnesú, preto sleduje z prvej ruky, čo sa deje, keď prácu so znalosťami odovzdáme stroju.
Ableneo pomáha firmám previesť AI z pilotov do produkcie. Od stratégie cez discovery až po reálne nasadenie a evaluáciu. Ozvite sa a porozprávame sa o vašej ceste.
Druhý mozog je osobný systém externej pamäte: poznámky, prepojené myšlienky a záznamy, ktoré si človek vedie mimo vlastnej hlavy a vracia sa k nim. V ére AI agentov k nemu pribúda ďalšia vrstva, agent, ktorý tieto poznámky číta, dopĺňa a niekedy aj sám rozhoduje na ich základe. Cieľom zostáva to isté: mať k dispozícii premyslené znalosti namiesto toho, aby sa strácali v hlave alebo v chate.
Nie úplne. AI agent vie poznámky čítať, prepájať a generovať z nich výstupy, napríklad dashboard alebo súhrn, ale potrebuje kvalitný vstup, teda vlastné poznámky písané vlastnými slovami. Podľa Petra Meluša ide o to rozhodnúť, ktorú vrstvu prenechať agentovi (spracovanie a syntéza) a ktorú si držať sám (formulovanie myšlienky, rozhodnutie, čo je dôležité).
Základ je jednoduchý: denné poznámky ako miesto na prácu a linkovanie, poznámky rozdelené na krátke bloky namiesto dlhých dokumentov, obojsmerné odkazy medzi súvisiacimi myšlienkami a pravidelné týždenné retro, kde sa poznámky prehodnotia a spoja. Až keď tento návyk funguje bez AI, dáva zmysel pridať agenta, ktorý poznámky číta a spracúva.
Výskum to naznačuje, ale nie jednoznačne a nie u každého rovnako. Štúdia MIT Media Lab z roku 2025 zaznamenala slabšie neurónové prepojenie a horšiu pamäť na vlastný text u ľudí, ktorí písali s pomocou LLM. Prieskum Microsoft Research a Carnegie Mellon University z toho istého roku ukázal, že vyššia dôvera v AI znižuje mieru kritického uvažovania nad jej výstupom. Miera rizika teda závisí od toho, ako veľmi človek AI výstupu bezvýhradne dôveruje.
Celý záznam prednášky Druhý mozog v ére AI agentov z 26. augusta 2026 je vyššie na tejto stránke, aj s kapitolami s časovými značkami. Prednáša Peter Meluš, Head of CX & User Experience v Ableneo.